Mother of the year II...

Friday, February 03, 2017

Zdravím. Slovo dalo slovo a som tu zas a znova s mojou láskyplnou spoveďou (ne)dokonalej matky. Zrejme už uplynulo aj dosť času. Pravdou však zostáva, že to viem odhadnúť iba podľa počtu minutých balíkov jednorazových plienok a ak náhodou neviete, prečo je tomu tak, nuž vedzte, že materstvo sa na začiatku scvrkáva do veľmi úzkeho množstva činností, ktoré sa pravidelne opakujú a tak zmršťujú váš svet do mikroskopických rozmerov, kde čas neznamená to čo doposiaľ.


Ale aby som hneď v úvode neodradila páry a budúce mamičky, ktoré zvažujú, že si čoskoro založia rodinu, verte, že zhruba po 10 balíkoch minutých plienok, samozrejme záleží od spotreby vášho dieťaťa už začne svitať na lepšie časy a to hlavne preto, že váš milovaný potomok už bude javiť známky príčetnosti a bude s ním aj oveľa väčšia zábava.
Ale poďme späť k téme, kto nečítal prvú spoveď ešte zrejme úplne nechápe odklony od témy, preto mu prinášam možnosť dostať sa JEDNÝM KLIKOM K PRVÉMU ČLÁNKU. To, že dokonalá matka žiaľ nie som a zrejme ani nikdy nebudem viem. Zisťujem to pravidelne počas vypätých situácií a tu prichádza priestor pre moje obľúbené príhody zo života.



Scéna číslo 1
Tisnem kočík po parčíku, dieťa reve ako o život, napriek tomu, že by v tej príšernej kose malo sladko spinkať a pes si veselo chrúme niečo medzi listami. Poviete si , je to pes, našiel si drievko, je tam toho a áno aj mne to skrslo v hlave, tak podídem bližšie, aby som podľa pachovej stopy zistila, že ide o hovienko iného psa obalené lístim a v tej sekunde už ďakujem vyšším silám, že som mu to nešla páčiť z papule koženými rukavicami. Dokonalá matka by bola nad vecou, nonšalantne mávla rukou, prípadne by sa jej to ani nestalo, pretože by mala dosť rozumu a pribalila si na prechádzku mlsky pre psa, ktorými by ho ľahko presvedčila pustiť jeho úlovok. To nie je môj prípad, ja budem ďakovať vesmíru, že to bolo „iba“ PSIE hovienko.



Scéna číslo 2

Chcem pre svoje dieťa to najlepšie, z toho dôvodu ho kŕmim materským mliekom, pretože po prvé a našťastie môžem a po druhé som od prírody trošku lenivá a umelé by sa mi nechcelo chystať. On si však myslí, že najlepšie bude, keď si dá pauzičku a jednoducho sa odmieta nakŕmiť. Počas dňa s ním trpezlivo bojujem, pije po stojačky,  pri pohupkávaní aj na kravu. V noci to je už ale iný príbeh a ja ho po minútach, ktoré sa javia ako hodiny najmä kvôli všadeprítomnej tme, pokladám do postieľky a vyhrážam sa mu, že bude jedináčik. To už preberá aj sladko spiaceho a nič netušiaceho manžela. Dokonalá matka sa svojmu 4-mesačnému miminu nevyhráža počtom súrodencov, má v mrazáku odsaté mlieko a na takéto situácie je pripravená, pretože si naštudovala všetko o laktačnej kríze v 4tom mesiaci.

 Ja čítam HARRYHO POTTERA.


Keďže nechcem navodiť pocit, že som na úlohu matky totálne nekompetentná, tak pripájam aj jedno z mojich malých víťaziev, za ktoré vďačím facebooku  a Simonke Pearson. Vďaka jej chuti deliť sa o vlastné úspechy, sa dnes môžem podeliť aj ja o ten náš a chápete rozšíriť ho ako snehovú guľu, čím ďalej pôjde, tým bude vačší.
Takže o čo ide, že z toho idem do kolien? TramtadadáZACHARIÁŠDOKÁŽE ZASPAŤ SÁM v postieľke, zatiaľ, čo ja si môžem vyložiť nohy a relaxovať a to je vážne veľká vec.  Pokúsim sa to zhrnúť do zopár jednoduchých krokov, ktoré budete môcť testovať u vás doma.

Rada číslo 1
Stanovte si spací režim, ktorý budete ako opičky každý večer opakovať, u nás to vyzerá nasledovne:

6.00 kúpeľ a výdatné nakŕmenie
- 6.30 párty v postieľke s  uspávankovým macíkom (kúpiš ho tu - http://www.dracik.sk/fisher-price-medvedik-butterfly-dreams/), musím povedať, že je vážne mega a uspí aj mňa, nám ho doniesol na odporúčania rôznych mamičiek Ježiško, no nie je zlatý?
- 6.35 dieťa spí


Samozrejme takýto stav sme dosiahli zhruba po týždni, na začiatku sme k malému chodili na minútku v 5- minútových intervaloch,  ale iba na minútku, pomojkať a utíšiť. Samozrejme, že sa revalo, čo revalo, ziapal ako túr, že kde má svoje ruky, čo ho hojdali aj pol hodinu, celý sa zohrial a spotil, ale my sme boli odolní ako skala vo vetre. Postupne sme interval medzi návštevami zvyšovali a je to na nezaplatenie. Ten pocit, keď sa večer môžete najesť spoločne s drahým ako ľudia, dať si vaňu, zahrať hru či dokonca pozrieť film. Pretože pozrieť si film pri mimine je pre niektorých rodičov nedosiahnuteľná méta.


Myslím, že dnes by sme mohli skončiť takto zvesela a pozitívne, ak ste v článku čakali zhrnutie v 5tich bodoch ako sa stať dokonalou matkou, tak vás zrejme sklamem, pretože je to rovnaký mýtus ako dokonalá manželka, či dokonalé dieťa. Chápete, je to proste sci-fi, čistý výmysel, neviem presne koho, ale mám svoju teóriu, o nej možno inokedy. Čo z toho vyplýva moji milí, buďte spokojní a šťastní a robte veci po svojom, pre vašich najmenších ste určite na jednotku, nech sa deje čokoľvek.


Btw tento článok vznikol už nejaký ten čas dozadu, pretože Zachary má už čosi cez 6 mesiacov a večer stále patrí už len rodičom. A ak chcete vedieť koľko vydrží spať, tak vstávame okolo 6.00-6.30.



Užite si krásny víkend a vidíme sa v stredu s novým outfitom. 

You Might Also Like

2 komentárov

  1. Bože, díky za takové matky, které dokáží psát i o těch problémech, srandách a špatných dnech.. a nepíšou pořád jen o tom, jak mají se svým mimískem všechno dokonalé :-P

    ReplyDelete
    Replies
    1. ..Ďakujem Rose, asi patrím k tým matkám, ktoré viac baví písať o katastrofách, s odstupom času sa na tom parádne smeje :D :D :D

      Delete

Like me on Facebook

My favorite

My favorite