Materská pre mužov...

Wednesday, January 16, 2019

Čaute kamoši. Napriek tomu, že o našom roku na dedine rozprávam už hádam rok, zistila som, že veľa z vás vôbec nevie, že v Bratislave budeme už iba do konca januára a potom nás vietor a najmä naše staré autíčko odvezie na druhý koniec Slovenska do dedinky, v ktorej vyrástol môj drahý manžel. Tak vám to teda zhrniem, že prečo sme sa takto rozhodli a ako to máme všetko vymyslené.


Materská dovolenka pre ocina

Veľa z vás sa ma pýtalo, či si Pali (to je ten bradatý pán, ktorý stojí za foťákom) berie rok neplateného voľna alebo či bude pracovať na diaľku alebo ako to teda má. Nuž takto, my obaja pracujeme pre Dell a som tomu naozaj rada, pretože je naša firma naklonená nielen práci z domu, ale aj materskej dovolenke pre mužov. To znamená, že môj manžel nemusel žiadať o neplatené voľno a ani nedostal výpoveď, keď prišiel s tým, že si chce vziať materskú na Zakyho. Aktuálne je to zo zákona nastavené tak, že ja môžem poberať materskú za Rebeku a Pali za Zakyho, takže môžeme byť doma s deťmi obaja. Akonáhle mi materská skončí, tak sa prihlásim na rodičovskú. Síce už nebudem dostávať rodičovský príspevok, ale nebudem musieť ani platiť dávky. Ak vás to zaujíma bližšie, odporúčam prečítať si knižku 'Materská' od Jozefa Mihála. Suma sumárum, budeme spolu obaja vychovávať naše deti a užijeme si rok prázdnin. Je mi jasné, že takúto možnosť nemajú všetci, ale my máme ešte aj ochotnú babičku, ktorá nás podporila, i keď možno zatiaľ úplne nevie, ako to bude s nami zvládať.




Malé - veľké plány

Nuž a samozrejme by sme to neboli my, keby sme si ten rok nechceli poriadne užiť. Takže by sme chceli veľa cestovať, hrať sa a spoznať všetko možné aj nemožné. Ísť s kamošmi na roadtrip, za rodinou do Poľska, na mesiac do Španielska, skúsiť to či ono. Proste si ten rok užiť na maximum. Ak náhodou poznáte niekoho, kto by nám vedel požičať na tie naše cesty s deťmi karavan, tak sem s ním. Radi by sme totiž naše cesty popísali aj na blogu a možno tak nakopli ďalších rodičov, aby vyskúšali niečo podobné. Myslím, že takáto príležitosť sa nám v živote už nebude opakovať a ja rozhodne nemienim zmeškať našu šancu. Patríme k ľuďom, ktorí na staré kolená nechcú lamentovať nad tým, čo mali urobiť inak, budeme s láskou spomínať na to, aké dobré rozhodnutia sme pre seba a naše deti robili. Koniec koncov žijeme iba raz, tak nech to stojí za to.


Spomienky nad zlato

Stále si viac a viac uvedomujem akú hodnotu majú zážitky a ako rýchlo sa zabúda na vecné dary. Asi to ide s vekom, ale už ma vážne netankuje takmer nič materiálne, nechcem novšie auto, ani Gucci kabelku, chcem si len užívať a tak trochu neriešiť. Neriešiť nič, čo ma neposúva vpred, neriešiť malichernosti, politiku a zlobu. Chcem do sveta vysielať iba pozitívny odkaz, aj keď viem, že nie je každý deň ružový. Takto som momentálne nastavená a je mi tak dobre. Ako dlho mi to vydrží, to neviem, ale rozhodne dúfam, že čo najdlhšie. Aj vám kamoši želám, aby ste našli svoju rovnováhu. Nech je akákoľvek.

Peknú stredu a vidíme sa pri ďalšom článku, hádam menej duchovne ustrelenom. Hahaha.

My look: šaty a bunda - H&M // boty Deichmann // nohavice - Calioppe // čelenka - darček a opasok požičaný od babičky // chlpáčik je tuším Gate

You Might Also Like

0 komentárov