Rozlúčka s letom...
Wednesday, October 02, 2019
Vitaj jeseň a čaute priatelia. S jesenným obdobím sa okrem vianočného ošialu blížia aj narodeniny blogu. Schválne som si pozrela archív a prvý článok vyšiel 16 októbra 2014, takže sa blížia 5te narodeniny a z môjho blogu sa stáva predškolák. Omg. To je také milé. Samozrejme bude pre vás aj súťažička, budú hneď 3ja víťazi a ceny budú rozkošné a vzhľadom na to, že už mám teda tie deti v počte kusov 2, tak budú zamerané práve smerom k nim, ale viac nebudem prezrádzať, veď si ešte týždeň či dva počkáte. Jesenné obdobie prináša svetre, čižmy a čiapky, ale ešte som okrem svetra vlastne nič nevytiahla, ale aj to príde, nebojte.
Nová kampaň každú chvíľu
Nuž a teraz už k témam, ktoré mnou za posledný týždeň zarezonovali. Tak prvou z nich bola téma sharentingu a kampani nezdieľam. Ak ste tento skvostný pojem nezachytili ani na sociálnych sieťach ani v Teleráne, tak to potom priatelia neviem čo cez deň robíte. Žartujem samozrejme. Ja som napríklad ešte nevidela humanoidného gymnastu a necítim sa preto ukrátená, na druhej strane, hneď ako dopíšem článok, tak ho idem vygoogliť, lebo zvedavosť je silnejšia ako mŕtva mačka. Nuž teda vám to zhrniem, v dnešnej dobe plnej internetu si ako rodič máte dávať pozor na prehnané šírenie informácií o vašich deťoch, ako sú fotografie, adresa, škôlka, dátum narodenia, proste všetkom, čo by mohlo byť niekedy zneužité. Z môjho pohľadu je fajn upozorniť ľudí, že existuje aj skupina ľudí, ktorí by mohli mať záujem o tieto informácie a mohli by ich zneužiť. Ja som však zástanca používania zdravého rozumu a tiež toho, že každý si je strojcom vlastného šťastia v zmysle, nech si každý zdieľa, čo uzná za vhodné. Trochu sa pousmievam nad celebritnými mamičkami, ktoré sa idú biť do hrude ako je dôležité chrániť svoje deti a potom si šupnú fotku dieťaťa z profilu, zo zadu a neviem ako. Lebo majú pocit, že takto je to oukej. Nuž ako myslíte, veď z profilu už ide o úplne iného človeka. Keď niekto fotky svojich detí nechce zdieľať, tak nech nezdieľa, keď chce, nech zdieľa. Ja by som sa skôr zamyslela nad tým, aký obsah má daná fotka než nad tým, či je môjmu bejby vidieť polku hlavy alebo celú. Pre mňa napríklad nie je úplne v poriadku dávať fotky nahých detí. A za tým si stojím. Sú rozkošné, ale zvážte, či pre niekoho nemôžu byť až priveľmi. V zásade platí, že takéto fotky ani nefotím. Samozrejme mám deti v plavkách, ale nijak ich potom vo veľkej miere nepretŕčam. Akože ja tak nejak ani seba v plavkách nijak zvlášť nepretŕčam, tak prečo by som to robila našim deťom, všakže? Takže pre mňa je toto iba taká bublina, čo o chvíľu splasne.
Romantika bežných dní
Tieto fotky vznikli ako rozlúčka s letom, na poli okolo ktorého behávam. Keď si pozriete fotky na biku, tak tá poľná cesta je moja oddychovka. Relaxujem pri behu, mám chvíľku bez detí a zlepšujem si kondičku. Aj na tom biku od babiny by som si mohla zlepšiť kondičku, lebo jazdí iba dolu kopcom a hore ho treba vytlačiť. Na druhej strane je s ním kopa srandy, Zaky sedí vzadu a jazdíme dolu kopcom. Dnes som si spravila pri behu svoj osbný rekord - 5:47, zrejme ma namotivovali atléti, čo zabehli 5km za čas, kedy ja končím iba 2hý km. Také milučké. Treba poznať svoje limity a svoje ciele, na majstrovstvá sveta sa nechystám, a tak som vlastne v suchu. Na sebe mám šaty bez podprsky, tak sa nebúrte, lebo majú hlboký výstrih akojo podprska nie je práve sexy spodné prádlo, takže tak. Klobúk a sveter sú prehistorické a kovbojské čižmy milujem. Tato má košelu z Almary a stála ho tuším 50 centov. Tak nech sa páči, aj takto sa to dá. Je to na každého rozhodnutí, čo a kde a kedy a koľko. Majte sa krásne priatelia a riešte pokojne všetko, len s rozumom.
0 komentárov