Vitaj jeseň a čaute priatelia. S jesenným obdobím sa okrem vianočného ošialu blížia aj narodeniny blogu. Schválne som si pozrela archív a prvý článok vyšiel 16 októbra 2014, takže sa blížia 5te narodeniny a z môjho blogu sa stáva predškolák. Omg. To je také milé. Samozrejme bude pre vás aj súťažička, budú hneď 3ja víťazi a ceny budú rozkošné a vzhľadom na to, že už mám teda tie deti v počte kusov 2, tak budú zamerané práve smerom k nim, ale viac nebudem prezrádzať, veď si ešte týždeň či dva počkáte. Jesenné obdobie prináša svetre, čižmy a čiapky, ale ešte som okrem svetra vlastne nič nevytiahla, ale aj to príde, nebojte.
Milujem Marvelovky
Dobré ránko priatelia. Rozmýšľala som ako začať tento článok. Ale v zásade platí, že o toto som si koledovala tým posledným. Tak poďme na to pekne poporiadku. Minule som vám sľúbila outfitový článok a písala som vám ako to tu zbožňujem. Je krásne ako sa veci dokážu zmeniť z minúty na minútu. Teda nie, že by toto nebol outfitový článok a tiež som to tu na tom krásnom východe nezačala nenávidieť, ale. Ako ja milujem ale. Vždy sa za ním skrýva toľko krásy. Ale to naše okúzlenie trvalo asi týždeň. Babička si totiž od kaderníčky okrem nového účesu priniesla aj vírus chrípky a ten nám tu aj pekne zanechala predtým ako odišla do práce, a tak sa stalo, že sa nám celý dom zmenil na lazaret. Z celkového počtu 7 ľudí a jeden pes je zdravý ten jeden pes a potom ešte Beky. Pri písaní tohto článku iba dúfam, že to tak aj ostane. Pretože medzi návalmi zimnice, horúčav, príšerního detského kašlu a plaču a horúčkami, ktoré neodchádzajú ani cez deň, by som už choré mimino nezvládla. Tak si tu fungujeme. Striedame sa pri deťoch metódou, kto v daný deň najmenej umiera, ten má čierneho Petra, čo znamená, že varí, kŕmi a uspáva a upratuje. Ja som ležala v nedeľu a v pondelok to vyzeralo ako po vojne. Ćo vám poviem, mali to na starosti chlapi. Dnes bola moja šichta a tak už o 8mej boli deti najedené, podlahy zotreté a pralo sa. Hádam aspoň vďaka nechuti schudnem tie vianočné koláčiky, nech si ľudia prestanú myslieť, že som tehotná.
Prvé dojmy zo života na dedine..
Čaute priatelia. Tak a je to tu. Máme za sebou prvý týždeň v divočine. Madagaskar sem, Madagaskar tam. Divočina to tu je, ale úplne v inom zmysle. Mám pocit, že to naše dieťa má prebytok čerstvého vzduchu a príliš prekrvený mozog alebo čo. Je to tu zábava, ale pekne po poriadku. Náš prvý týždeň v kocke štartuje a nedá mi nespomenúť, že včerajšok bol aj veľkým dňom pre Beky, pretože TRAMTADADÁ už má za sebou svoj prvý polrok. Veľká vec v živote rodiča, verte mi. Tak ti Rebi naša želáme, aby si bola stále také krásne a veselé dievčatko. Maminka ťa ľúbi najviac na svete. Nuž a dnes to bude o tom ako sme z Bratislavy odchádzali 2 dni, ako sme "nakazili" babičku a aj o tom ako funguje na dedine napríklad taká pošta.Nákupy naše každodenné
Ahojte priatelia! Z každej strany sa na nás valí, že máme žiť ekologickejšie, menej nakupovať a viesť menej konzumný život. Ale ako na to?
Veď si to vezmime, táto naša éra je najmä o konzume a o tom mať všetkého viac. Viac ako tvoj kamoš, sused, či iba viac ako si mal, keď si bol dieťa. Myslím si, že je to viac než náročné. Ja osobne patrím k ľuďom, ktorí netúžia mať všetko, čo vidia na instagrame, no aj tak je pre mňa jednoduchšie správať sa rozumne, keď nejdem do obchodného centra. Nedávno som zavítala do Auparku, pretože v ňom otvorili Pop up obchod sekáču Nosené, ktorý som spomínala už viackrát.
Ak neviete, pri akej príležitosti, tak sa pozrite napríklad tu.



