Mother of the year II...
Friday, February 03, 2017
Zdravím.
Slovo dalo slovo a som tu zas a znova s mojou láskyplnou
spoveďou (ne)dokonalej matky. Zrejme už uplynulo aj dosť času. Pravdou však
zostáva, že to viem odhadnúť iba podľa počtu minutých balíkov jednorazových
plienok a ak náhodou neviete, prečo je tomu tak, nuž vedzte, že materstvo
sa na začiatku scvrkáva do veľmi úzkeho množstva činností, ktoré sa pravidelne
opakujú a tak zmršťujú váš svet do mikroskopických rozmerov, kde čas
neznamená to čo doposiaľ.
Ale
aby som hneď v úvode neodradila páry a budúce mamičky, ktoré zvažujú,
že si čoskoro založia rodinu, verte, že zhruba po 10 balíkoch minutých plienok,
samozrejme záleží od spotreby vášho dieťaťa už začne svitať na lepšie časy
a to hlavne preto, že váš milovaný potomok už bude javiť známky
príčetnosti a bude s ním aj oveľa väčšia zábava.
Ale
poďme späť k téme, kto nečítal prvú spoveď ešte zrejme úplne nechápe
odklony od témy, preto mu prinášam možnosť dostať sa JEDNÝM KLIKOM K PRVÉMU ČLÁNKU. To, že dokonalá matka žiaľ nie som a zrejme ani
nikdy nebudem viem. Zisťujem to pravidelne počas vypätých situácií a tu
prichádza priestor pre moje obľúbené príhody zo života.
Scéna číslo 1
Tisnem
kočík po parčíku, dieťa reve ako o život, napriek tomu, že by v tej
príšernej kose malo sladko spinkať a pes si veselo chrúme niečo medzi
listami. Poviete si , je to pes, našiel si drievko, je tam toho a áno aj
mne to skrslo v hlave, tak podídem bližšie, aby som podľa pachovej stopy
zistila, že ide o hovienko iného psa obalené lístim a v tej sekunde
už ďakujem vyšším silám, že som mu to nešla páčiť z papule koženými
rukavicami. Dokonalá matka by bola nad vecou, nonšalantne mávla rukou, prípadne
by sa jej to ani nestalo, pretože by mala dosť rozumu a pribalila si na
prechádzku mlsky pre psa, ktorými by ho ľahko presvedčila pustiť jeho úlovok.
To nie je môj prípad, ja budem ďakovať vesmíru, že to bolo „iba“ PSIE hovienko.
Scéna číslo 2
Chcem
pre svoje dieťa to najlepšie, z toho dôvodu ho kŕmim materským mliekom,
pretože po prvé a našťastie môžem a po druhé som od prírody trošku lenivá
a umelé by sa mi nechcelo chystať. On si však myslí, že najlepšie bude,
keď si dá pauzičku a jednoducho sa odmieta nakŕmiť. Počas dňa s ním
trpezlivo bojujem, pije po stojačky, pri
pohupkávaní aj na kravu. V noci to je už ale iný príbeh a ja ho po
minútach, ktoré sa javia ako hodiny najmä kvôli všadeprítomnej tme, pokladám do
postieľky a vyhrážam sa mu, že bude jedináčik. To už preberá aj sladko
spiaceho a nič netušiaceho manžela. Dokonalá matka sa svojmu 4-mesačnému
miminu nevyhráža počtom súrodencov, má v mrazáku odsaté mlieko a na takéto
situácie je pripravená, pretože si naštudovala všetko o laktačnej kríze
v 4tom mesiaci.
Ja čítam HARRYHO POTTERA.
Keďže
nechcem navodiť pocit, že som na úlohu matky totálne nekompetentná, tak
pripájam aj jedno z mojich malých víťaziev, za ktoré vďačím facebooku a Simonke Pearson. Vďaka jej chuti deliť
sa o vlastné úspechy, sa dnes môžem podeliť aj ja o ten náš
a chápete rozšíriť ho ako snehovú guľu, čím ďalej pôjde, tým bude vačší.
Takže
o čo ide, že z toho idem do kolien? Tramtadadá. ZACHARIÁŠ už DOKÁŽE ZASPAŤ SÁM
v postieľke, zatiaľ, čo ja si môžem vyložiť nohy a relaxovať
a to je vážne veľká vec. Pokúsim sa
to zhrnúť do zopár jednoduchých krokov, ktoré budete môcť testovať u vás
doma.
Rada číslo 1
Stanovte si spací režim, ktorý budete
ako opičky každý večer opakovať, u nás to vyzerá nasledovne:
- 6.30 párty v postieľke s uspávankovým macíkom (kúpiš ho tu - http://www.dracik.sk/fisher-price-medvedik-butterfly-dreams/), musím povedať, že je vážne mega a uspí aj mňa, nám ho doniesol na odporúčania rôznych mamičiek Ježiško, no nie je zlatý?
- 6.35 dieťa spí
Samozrejme
takýto stav sme dosiahli zhruba po týždni, na začiatku sme k malému
chodili na minútku v 5- minútových intervaloch, ale iba na minútku, pomojkať a utíšiť.
Samozrejme, že sa revalo, čo revalo, ziapal ako túr, že kde má svoje ruky, čo
ho hojdali aj pol hodinu, celý sa zohrial a spotil, ale my sme boli odolní
ako skala vo vetre. Postupne sme interval medzi návštevami zvyšovali a je
to na nezaplatenie. Ten pocit, keď sa večer môžete najesť spoločne
s drahým ako ľudia, dať si vaňu, zahrať hru či dokonca pozrieť film. Pretože
pozrieť si film pri mimine je pre niektorých rodičov nedosiahnuteľná méta.
Myslím,
že dnes by sme mohli skončiť takto zvesela a pozitívne, ak ste v článku
čakali zhrnutie v 5tich bodoch ako sa stať dokonalou matkou, tak vás
zrejme sklamem, pretože je to rovnaký mýtus ako dokonalá manželka, či dokonalé
dieťa. Chápete, je to proste sci-fi, čistý výmysel, neviem presne koho, ale mám
svoju teóriu, o nej možno inokedy. Čo z toho vyplýva moji milí, buďte
spokojní a šťastní a robte veci po svojom, pre vašich najmenších ste
určite na jednotku, nech sa deje čokoľvek.
Btw
tento článok vznikol už nejaký ten čas dozadu, pretože Zachary má už čosi cez 6
mesiacov a večer stále patrí už len rodičom. A ak chcete vedieť koľko
vydrží spať, tak vstávame okolo 6.00-6.30.
Užite si krásny víkend a vidíme sa v stredu s novým outfitom.
2 komentárov
Bože, díky za takové matky, které dokáží psát i o těch problémech, srandách a špatných dnech.. a nepíšou pořád jen o tom, jak mají se svým mimískem všechno dokonalé :-P
ReplyDelete..Ďakujem Rose, asi patrím k tým matkám, ktoré viac baví písať o katastrofách, s odstupom času sa na tom parádne smeje :D :D :D
Delete