Šťastné konce

Dobré ránko priatelia. Na tom našom východe sme si prešli za prvých pár mesiacov širokou škálou zážitkov a emócií. Prisahám, že v takom krátkom čase som naozaj nečakala, že prejdem cez zábavu až po totálny strach a uvedomila som si, že bývať v Bratiske má v sebe omnoho viac ako by ste si mohli myslieť. Napríklad také čakanie na sanitku sa mi zdalo ako večnosť, ale našťastie, keď prišla, tak už bolo najhoršie za nami. V priebehu týždňa som spoznala okrem bardejovskej nemocnice aj tú košickú a úprimne? V Košiciach je kopa vecí na hlavu. Prístup k človeku, starostlivosť a snaha o zlepšenie stavu či určenie diagnózy, ak nemáte kontakty, tak po vás neštekne ani pes. Ak náhodou nesúhlasíte s postupom, prípadne ak upozorníte na pochybenia, tak vás budú mať za otravnú či precitlivenú, nehovoriac o tom, že ospravedlnenia sa nedočkáte. Videla som to na vlastné oči a zažila nie len na vlastnej koži. Za mňa v prístupe personálu rozhodne vedie Bardejov. Jedlo ak nemusíte, tak si ho prosím v Košickej nemocnici nedávajte. V Bardejove bolo zadarmo a o triedu lepšie, v Košiciach stojí na deň okolo 12Eur a to vám poviem, že donáška vám za rovnaké peniaze vykúzli zázrak na tanieri. Ale, som vďačná, že sme to s Rebi zvládli a vyšli obe silnejšie a dúfam, že sa nebudeme musieť v nemocnici už zdržať na dlhšie ako na noc. Boli sme tam totiž vyše týždňa a za mňa úplne stačilo. Verím, že táto fáza je už za nami a my sa už môžeme sústrediť na veselšie zážitky.

Park Niedzica a zámok Dunajec

Kúpili sme si kotlík na guláš. Veď keď má Tesco zľavy, tak kupuj všetko. Konečne sme našli aj mäso a ja sa iba modlím, aby nebolo z Poľska a už vôbec nie zo zdochnutej kravy. Ale keďže nikomu nič nebolo, tak si myslím, že zdroj je to dobrý. Nedávajú tam žiadne konzervanty ani látky, čo patria do vody na ostrekovače, aleluja. Odkedy ho máme, už sme robili guláš 3x a potom sme ho ešte 3 dni jedli. Odporúčam každému. Vďaka Bohu nie všetci naši kamoši sú z Bratisky. To znamená, že nie sme úplne odrezaní od sveta, a tak k nám na náš skvelý guláš prišli. Máme to šťastie, že okrem toho, že sme si sadli ako ľudia, máme aj deti v rovnakom veku. Romi a Zaky majú medzi sebou rozdiel iba 4 dni. Asi vás neprekvapí, že keď tatino vymyslel výlet na zámok Dunajec v Poľsku, tak išli s nami. Samozrejme, že zámok sme videli iba jedným okom, lebo tak to už s deťmi chodí, ale za to sme sa vybláznili v parku v Niedzici. Odporúčam všetkým vekovým kategóriám. Je tam lanový park, skákacie hrady od výmyslu sveta a áno, aj ja som skákala z obrej nafukovacej gule na druhú a nasmiala som sa do sýtosti, je tam vzdušný hokej, trampolíny, reštika, vodná nádrž, park miniatúr hradov a zámkov. No nudiť sa tam vážne nebudete a možno si na rozdieľ od nás pozriete aj zámok a okolie a dá sa ísť aj loďkou na hrad. Odporúčam tento výlet všetkými desiatimi.

Trh v Krosne

Ďalší výlet vlastne ani nebol z kategórie výletov. Môj drahý manžel si chcel ísť kúpiť ešte nejaké sadeničky na trh do Krosna. Nakoniec zobral iba sadeničky paradajok a jahôd, lebo sme prišli neskoro a ja som si vzala asi kilo Krowiek. Tak mi treba. Všetky sa mi nalepia na zadok a brucho. Ešte stále ich mám a vyjedám na tajňáša, i keď každý vie, že iba ja a Zaky ich jeme. No dobre, hlavne ja. Prečo sme teda prišli neskoro? Cestou sme popri ceste videli niekoľko tankov, a keďže tank či delo máme aj v Bratiske, tak sme ich pozorovali iba z auta. Ale keď som zbadala lietadlo, tak to sme milí moji veru odbáčali na prvej možnej a šup ho rovno k nemu. Rozhodne majte so sebou stále gumáky, lebo nikdy neviete. Zaky bol jediný šťastlivec v gumákoch a my sme cez vodou nasiaknutú trávu skákali ako laňky, lebo foto chceš mať zo správneho uhla, že áno. Ďalšia rada nad zlato. Foťák berte vždy, aj keď si myslíte, že nejdete fotiť. Ja som musela tento skvost zaznamenávať na mobil a aj keď fotky na instáč sú super, na väčšom formáte až tak neukážu. Inak po tom, čo sa mi už asi po 1000x vybil foťák v tom najlepšom, rozhodla som sa objednať si aj náhradnú batériu. Veď viete, plánovaný roadtrip sa blíži a mňa by prdlo, keby sa mi zase vybije na nejakom super krásnom mieste. Inak chceli by ste aj nejaký článok o balení sa na mesačný roadtrip s deťmi - tipy aké lieky si brať, čo určite zbaliť atď?

Naše hažlínske dni

Možno by ste si mohli myslieť, že tu nemáme čo robiť, že život na dedine je nuda a asi by som s vami aj súhlasila nebyť toho, že máme dve malé deti a tiež nebyť toho, že tu proste stále môžete niečo robiť, deň vám ujde tak rýchlo, že večer zaspíte pri čítaní rozprávky. Pár dní dozadu tu bolo dokonca cvičenie dobrovoľných hasičov, Zaky videl všetko, ako sa hasí horiace auto, ako sa zachraňuje pri autonehode, boli aj policajti aj sanitky, všetko, čo si môžu deti želať priamo pred ich očami, Húkačky bolo počuť naprieč celou dedinou. Inokedy zase ide k potoku a objavuje a čvachce sa dokonca si priniesol hluchavku žltú a ládoval sladký nektár z jej kvetov. Samozrejme som si myslela, že je to nejaký druh žihlavy a takáto múdra som až vďaka googlu. Práve ma po ňu posiela, že musím ísť ďaleko, ďaleko, ďaleko až k potoku a priniesť mu ju. Anjel - toto naše dieťa. Pravideľne staviame Bratislavský hrad z hliny, bagrujeme, kopeme a sadíme, dávame si preteky na našich vozítkach, ja na formule a Zaky na odrážadle, ale i tak mi stále ukradne formulu, lebo na nej vie ísť rýchlejšie a zámerne to keruje do plotu. Chalanisko jedno, Stále je tu čo vymýšľať, i keď úprimne a snáď mi to záhradkári odpustia, mám radšej dni, keď svieti slniečko ako tieto upršané, lebo vtedy sme vonku celý deň a teraz sa chodíme iba vyvenčiť. A keď už spomínam to venčenie, tak náš pes je už aklimatizovaný. Ako to viem? Chodí sa venčiť sám. Normálne sa vypýta von a ide poza bránu pekne po ulici, označkuje si ploty susedov, niekde to pohnojí a príde naspäť. Už bol síce 2x pokúsaný, ale ucho mu stále drží a poučiť sa nepoučil, takže stále fajn.