Ahoj kamoši! Asi si vravíte, že na otázku "Čo vidieť v Miláne za 1 deň? " vám predsa zodpovie aj Google, ale pravda je taká, že ten vám pravdepodobne iba ponúkne zopár najfrekventovanejších pamiatok a tým to skončí. Ja vám prezradím, či sa oplatí booknuť si Free Walking Tour, či sú naozaj free a či sa v Miláne oplatí požičiať si auto alebo staviť na MHD. Poďte so mnou na krátky trip do mesta módy.

Free Walking Tour s Citywalkers…

Na letisko Orio al Serio v Bergame sme prileteli v pondelok podvečer a tak som nám na druhý deň ráno bookla cez GuruWalk FWT na 10.00. Plánovali sme pomalé raňajky v milánskej kaviarni niekde po ceste a potom sightseeing so sprievodcom tak dlho ako nás bude baviť a samozrejme koľko vydrží najmladší člen posádky - Ruth. Takéto organizované prechádzky a malé deti nemusia byť vždy kompatibilné a naša kompatibilita dostala zaťažkávajúcu skúšku už cestou do centra - Ruth sa totiž nemocničná zelená farba milánskych električiek nijak zvlášť nepozdávala a cestovanie hromadnou dopravou vlastne na vlastnej koži zažívala 1krát. Veľa ľudí a zážitkov spôsobilo, že sme z električky proste vystúpili a prešli sa na ďalšiu zastávku. Cesta do centra mi vzala viac energie ako som rátala a 40 minút pred 10tou som skoro donútila môjho manžela zrušiť našu účasť na city walku. On ma za tie roky už pozná lepšie ako svoje topánky, a tak ma vzal na kávu a croissant, lebo vedel, že raňajky (hlavne ten cukor) mi zlepšia deň. Nakoniec sme vôbec nemeškali a dokonca sme stihli spraviť aj prvých pár záberov pri katedrále Duomo. Žltý dáždnik nášho super excited sprievodcu Marca sme videli už z ďaleka. Túra trvala takmer 3 hodiny, výklad bol dlhý, ale vďaka Marcovej energii a nadšeniu aj zábavný a videli sme značnú časť centra, vypočuli si zaujímavé historky a našu cestu zakončili pri soche contenporary umelca Maurícia Cattelana situovanou pred Burzou cenných papierov a teda mňa osobne jeho dielo L.O.V.E. pobavilo a nebyť FWT, tak by sme sa k nej asi nedostali. Okrem iného sme sa dozvedeli, že v Miláne vzniklo slovo bankrot od spojenia banco rotto a aj to ako po vode privážali mramor na Duomo, že v kostole, ktorý ako kostol nevyzerá je stena z kostí a že cintorín je miesto, kam v Miláne proste musíte ísť. Pre mňa osobne to boli naozaj nafullované 3 hodiny a Ruru si aspoň na poslednú hodinku schrupla v kočiari. Na konci sa samozrejme očakáva odplata za naozaj fajn program, ale suma, ktorú zaplatíte je samozrejme len na vás. 

Potom skočte na dobré cestoviny či pizzu a šup vychutnať zmrzku do parku Sempione, ktorý sa náhodou nachádza hneď pri ďalšom lákadle, ktorým je Palazzo Sforzesco. Prejdite sa po nádvorí, alebo si pozrite niektorú z aktuálnych výstav, odfoťte sa pri obrannej veži a šup na starobylú električku smerujúcu k cintorínu Monumentale. Po ceste sa nezabudnite zastaviť na ďalšiu kávu a ideálne aj tiramisu. Mne chutilo v MAIA Bistrot, len počas obeda je tu vážne nátresk, ale koniec koncov je to miesto, ktoré majú radi domáci, má dobrý vibe a aj Ruru si pochvaľovala.

Autom alebo MHD?…

Po tom, čo som videla ako sa v Miláne jazdí, že semafor je tam iba doplnok a v zápche stojí aj električka, je moja odpoveď jasná. Určite zvoľte MHD lebo prídete o nervy. Jednosmerný lístok na autobus z Bergama stojí 12€ na osobu a ak si ho kúpite online, tak môžete ušetriť 2€, za Ruth sme neplatili, ale neviem aké je vekové obmedzenie. Keďže Ryanair zvykne meškať, tak sme si lístok dopredu nekupovali a dobre sme spravili. Náš let totiž samozrejme meškal. Bus nájdete pri východe a do centra ide niekoľko- proste si kúpite lístok na ten, čo práve odchádza. 3dňovy lístok na metro stojí na osobu zas a znova 12€, čo vychádza 4€ na deň a to snáď ani v Bratislave sa tak lacno nepovozíme, nehovoriac o tom, že dopravu majú integrovanú a tak lístok platí na metro, električky aj autobusy. Vo verejnej doprave je rúško mandatory, čo v taliančine zrejme znamená OPTIONAL a tak ho nosí iba ten, kto chce. My sme si ho pre istotu dávali. 

Môj dovolenkový look tvoria nohavice, na ktoré ma influencla Tatiana Žideková, 100 ročné sako zo Zary, tielko a tenisky. Poznámka pre mňa do budúcna - na city tours už iba v bežeckých teniskách. A kabelka je od českej značky MyBelka. Tak cestovaniu a móde zdar kamoši.