Lago di Garda a.k.a romantika s deťmi..part 2

Wednesday, June 26, 2019

Lago di Garda jazero 1000 a jedného hradu

Prisahám, že Taliani majú zrejme v každej rodine nejakého kráľa. V každom mini mestečku nájdeš hrad. Ako sme prechádzali do Lignana, hrali sme hru, kto nájde viac hradov po ceste. Chvíľu sa mi zdalo, že vidím jeden každých 5 minút. Fakt nekecám. Samozrejme pri dvoch deťoch nemáte čas zastavovať každých 5 minút, ale. Okolo jedného sme sa prejsť boli. Zámerne píšem okolo. Sightseeing s deťmi totiž dávame iba zľahka. Mučiť ich budeme prehliadkami hradov až v puberte. Do tej doby radšej skočíme na zmrzku pod hradom, cvakneme 3 fotky a letíme zase na pláž.


Sirmione

Mestečko Sirmione je na skok z Desenzana a úprimne za mňa malo oveľa lepšiu atmošku. Neviem či to spôsobil stánok s obrými citrónami alebo samotný hrad Rocca Scaligera. Do centra sa prechádza po moste, akoby ste vchádzali do hradu a centrum je vlastne na nádvorí. Okolo obeda je už zaplavené turistami a parkovanie v blízkosti už nájdete iba ťažko. Takže sa mňa, toto mestečko treba navštíviť hneď zrána. Uličky Sirmione splnia vaše očakávania od talianskych uličiek, nájdete tu milión fotogenických zákutí. Reštaurácie vyzerajú perfektne, ale hodnotenie si musíte spraviť sami. My sme sa totiž iba potúlali, našli náhodou detské ihrisko, zjedli nabalené ovocie a šup ho pohľadať pláž Jamaica.



Jamaica beach

Táto pláž je na zozname miest, ktoré musíte vidieť, keď prídete do Sirmione. Tak sa asi nemusíte čudovať, že sme sa tam vybrali aj my. Vstup je trošku odstrašujúci, teda ako sa to vezme. Hneď vedľa sa nachádzajú ruiny, respektíve vykopávky už ani neviem čoho, nehnevajte sa, ale pri tých našich deťoch, teple a tikajúcim hodinám, som nemala dosť času všimnúť si, čo za ruiny sa tam nachádzajú, ale malo sa platiť a všetky predchádzajúce faktory plus dve deti nás odradili. Ale pán Google povedal, že to bola rímska vila Catullo Grotto a ja mu verím, veď on vie všetko. Pár metrov odtiaľ bola cestička, ktorá vyzerala viac menej súkromne. Na bráne bol totiž nápis zákaz vstupu, ale bola otvorená a ja som odvážna, tak sme šli. Veď nikto sa snáď nenahnevá na spotených rodičov dvoch malých detí. Bodaj by sa to dalo použiť ako výhovorka ešte pekelne dlho. Nuž a o pár metrov už bola aj kostrbatá ceduľa so šípkou na Jamaica beach. Tak sme teda šli.


Privítal nás bar a mne po návšteve Rabbit Islandu prvé napadlo, že nás zase skásnu, na ruku nám dajú papierový neónový náramok, ale nič sa nekonalo. Tak sme po navezenom "nechutne" bielom piesku prešli až k vode a poviem vám, že tá cesta stála za to. Naozaj krásne miesto. Vôbec nie baby friendly, ale voda vďaka veľkým svetlým kamenným doskám vyzerala ako v Karibiku. Zase sme sa cvakli, osviežili vo vode a naivne sme si mysleli, že cestu späť si skrátime vďaka vláčiku alebo autobusíku, ktorý premával smerom k a z ruín. Omyl. Stretli sme iba tie v opačnom smere. Keďže nám končil parking, tak sme centrom smerom späť iba presvišťali, ale za mňa tam bolo krásne.




Verona

Neviem, čo je to za hlúpe obmedzenie, ale parking si na väčšine miest viete kúpiť max na 2 hodiny. Za 2 hodiny sa vám vo väčšine prípadov nepodarí popozerať všetko, čo máte v pláne a vracať sa k autu a kupovať novú parkovaciu kartu sa vám nechce tiež, takže naša návšteva Verony bola zase super rýchla. Na jednej strane je to celkom škoda, ale na druhej nevadí, pretože sa tam rozhodne plánujeme vrátiť, keď budú deti na prázdninách u babičiek.




Ja som sa do Verony zamilovala. Každé talianske mestečko má svoje čaro. Mám rada aj Miláno a Rím a aj Sirmione sa mi páčilo a veľmi a aj Benátky boli fajn, len mi tam vo februári bola trochu zima, ale Verona? Zrazu som mala pocit, že som v rozprávke, fotogenická bola prisahám takmer každá budova. Zrejme preto mám tak zúfalo málo fotiek práve odtiaľto, normálne som nevedela, čo fotiť prvé, a tak som sa iba kochala. Chápete? Keďže Zaky zaspal cestou v aute, tak polovicu Verony ani nevidel, my sme si však stihli kúpiť naše dovolenkové suveníry v podobe slnečných okuliarov. A predstavte si, že tu majú aj "Koloseum", je to amfiteáter Aréna a je to taký menší brat toho veľkáča v Ríme, pozostatky po Rimanoch. Ďaľšia pamiatka, ktorú Rimania stavali zrejme kade tade. Niečo ako víťazné oblúky u Francúzov. Hahahaha. Samozrejme žartujem, aby ste si nemysleli. Ale chápem prečo bol dej Rómea a Júlie zasadený práve do Verony a týmto pádom si ju na cestovateľskom TO DO liste neškrtám, lebo sem sa určite vrátime a pozrieme si aj balkón Rómea a Júlie, aj keď ten dom vlastne postavili dávno potom ako vznikla rovnomenná tragédia. Biznis je biznis a tento balkón si každoročne pozrie viac ako 1 a pol milióna ľudí.



Ďakujem za pozornosť a budúci týždeň sa stretneme už pri objavovaní azúrového pobrežia. Bonjour bagety. A ešte si strihnem aj súťažičku, ja totiž súťažím s Mall.sk, tak držte palce, nech sa nám ujde niektorá so super cien, len teda dúfam, že nie tá prvá, lebo kto by už len chcel tieto naše zážitky vidieť na kamere, že hej?

You Might Also Like

0 komentárov