Čo vidieť na juhu Lago di Garda?

Čaute kamoši. S morom sme sa síce rozlúčili na chvíľu v Slovinsku, ale hneď ako sme dorazili k Lago di Garda, mala som pocit, že sme pri mori zas. A nielen pocit, môj mozog pravideľne vyhodnocoval to čo vidím ako more, voda od nevidím do nevidím, chutné malé mestečká s prímorským nábojom a hrad každých 500 metrov. Takto na mňa pôsobilo Gardské jazero.

Desenzano del Garda

Apartmán v Desenzane bol skvelý. Na pláž to bolo asi 15 minút, ale vzhľadom na to, že bola kamienková a voda naozaj nevyzerala vábivo na kúpanie, tak som ocenila najmä prítomnosť bazéna. Krásny, čistý, voda príjemne osviežujúca. Ako asi viete, naozaj milujeme jedlo a kde inde sa dobre najesť ako v Taliansku a Francúzsku. Zase sme mali viac šťastia ako rozumu a prišli sme presne, aby sme stihli veľké trhy v sobotu.



Prisahám, že som sa na chvíľu zľakla, že som na Miletičke. Aiddas a iné zaručene pravé poklady všade naokolo, ale náš hlad bol väčší ako kopy spodného prádla na stoloch, a tak sme sa prebojovali až ku stánkom a food truckom s jedlom. Tá vôňa syra a salám, pečeného mäsa a morských plodov mi dala normálne facku. Kúpili sme sklíčko, ale predstav si niečo cez 1.5 kila olív, trepeme ich ešte do Chamonix a zaberajú pol chladiacej tašky. Poučenie? Nabudúce zbaliť menej oblečenia a väčšiu chladiacu tašku. Tú druhú okupujú syry. Provolone, nejaký plesnivý a parmeggiano. K tomu saláma, čo vyzerá, že ju za rok nezjeme a chutí podobne ako Fuet, je to láska. Milujem ich a k tomu francúzsku bagetu a víno a som v raji. Nuž tak, ak sa ocitnete niekde mimo domova, choďte na lokálne trhy, to jedlo vás dostane ako nášho tatíka.

Rocca di Manerba

Akože samozrejme robíme aj iné veci ako neustále jedenie. Chodíme aj objavovať okolie a krásy, ktoré ponúka. Napríklad som našla článok s fotkami miest, na ktoré som okamžite musela ísť, čo tam potom, že máme 2 malé deti. Hop šup do auta a ide sa. Prvé bolo Rocca di Manerba a boli to pozostatky hradu, mohlo mi napadnúť, že ak sú to pozostatky, tak budú všade šutre, a že šaty po zem možno budú vyzerať parádne na fotke, ale na lozenie úplne vhodné nie sú. A tak som zase ako krava tlačila kočík s úsmevom na perách hore kopcom, lebo nikto hrady nestavia na rovinke, že hej? A keď vám niekde napíšu, že parking je hneď pri...doplň si svoju pamiatku, tak nie je. Cestou hore stretávame nemeckých rodičov s kočíkom a mamička mi milo hovorí, že ma úsmev prejde a že cesta čoskoro skončí a budem tam musieť parknúť a potom zbadá, že máme ešte jedno dieťa a to už vybuchne do smiechu. Takže tatino nesie spiaceho Zakyho na rukách, ja parkujem kočík a beriem Rebi na ruky, pot mi totálne rozbil bb krém a vyzerám ako keby som zabehla maratón, ale fotka je. Nie síce rodinná, lebo tie svojky na foťáku nie sú také easy a už vôbec nie so spiacimi deťmi, ale neva. Prežili sme, videli sme a vy vidíte tiež. Neďaleko má byť ešte ostrov, na ktorý sa dá prejsť cez plytčinu prípadne ľoďou. Samozrejme, že už je neskoro a ostrov zavreli a ani nejdem hovoriť, že voda je na také malé deti aktuálne príliš vysoko a tak môžeme ísť až na druhý deň a jedine ľoďou, ale my sa na Rabbit island dostaneme, či?

Isla de Sant Biagio

Ak si myslíte, že vo Francúzsku sa po anglicky nedorozumiete, tak to pozor. Taliani na tom nie sú o moc lepšie, ale treba používať talianske názvy a nejako sa už len dorozumiete. Takže na Isla de Biagio ide taxi za 5ku pre 2och, mrňatá to majú grátis. Nájdete ju za reštikami vľavo. Je tam nenápadný nápis TAXI a pravdepodobne budú na móle postávať a čakať ďalší turisti. Na ostrov si zoberte pokojne deku, uterák, plavky či obľúbenú knihu. My si ako zábavný program nosíme deti. No a viete čo? Z ostrova vidíte aj na Rocca di Manerba a zrazu sa cítite oveľa lepšie, keď viete, že tam ste sa vytrepali. Na ostrove sú značky, že netreba chytať zajace, ale osobne si myslím, že je to iba pasca na turistov, za vstup na ostrov zaplatíte 5€ na osobu, a dozviete sa to až na mieste. Celá sranda teda za 20ku, rátam to aj s cestou loďou, lebo trpaslíci sú opäť grátis.



O týždeň pokračujeme so Sirmione a Veronou a potom už hurá do Francúzska, krajiny bagiet, citrónových tartov a brutálnych pláží.