V jednoduchosti je krása

Ahojte kamoši! Tento týždeň som o sebe zistila závažnú vec. Nemám rada, keď majú ľudia pocit, že to čo robím je samozrejmosť a ešte sa zo mňa stala aj žienka domáca. Taká tá, čo chce mať relatívny poriadok, lebo zase stále nemám pocit, že by som to v tejto sfére nejak šialene hrotila, chce mať navarené, chce, aby mali deti program, aby sa u nás každý cítil príjemne a také tie veci, veď viete.  A teda nie som psychológ, ale táto zmena sa zrejme neudiala zo dňa na deň. Vždy som mala v sebe chuť mať veci zorganizované a vo všetkom prehľad. Čo sa týka toho prvého bodu, tak nemám potrebu každý deň počúvať ódy na moju osobu, ale z času na čas by sa mi nejaká forma ocenenia vážne páčila. 

Beh ako kamarát do nepohody

Preto som začala zase behať, preto a samozrejme aj pre ten super pocit, ktorý nasleduje po každom behu a potom ešte aj kvôli tej pneumatike, čo mám na bruchu. Nuž a ak nechápete ako mi behanie môže priniesť aj ten pocit ocenenia, tak si ho predsa môžem dopriať sama a to formou dobehnutia do cieľa v pretekoch. Áno je to tak. Prihlásila som sa na DM Ženský Beh a pôjdem si hrdo zabehnúť 4km, lebo 10tku zatiaľ nedám a treba si spraviť radosť aj keď sa zmeníte na žienku domácu. Som na seba hrdá. Som hrdá, že si viem uznať svoje chyby a aj na to, že sa nebojím chytiť svoj život za pačesy a snívať. A tie sny potom premieňať na skutočnosť.

Pre seba o 20 rokov

Tento blog píšem okrem vás aj pre seba, aby som sa s odstupom času vedela pozrieť späť na seba a svoje rozhodnutia. Bude tu dovtedy, kým si budem platiť doménu, takže nejdem hovoriť, že večne. Hahaha. Ale. Je takým mojim denníkom, i keď trošku viac verejným ako zvyčajne denníky bývajú, na druhej strane si doň nepíšem neviem aké tajnosti. Asi aj preto, že tajnosti ani nemám. V každom prípade si myslím, že keď si toto budem spätne čítať, tak na seba budem MEGA hrdá. Na to, čo som ako mama, manželka a hlavne žena vo svojom živote dokázala a vám moje milé blogo kamošky a kamoši radím, aby ste sa naučili pochváliť sa sami, ak vám pochvala chýba, aby ste sa vedeli potešiť aj sami, ak vás nepoteší niekto iný. Pekne nahlas a z plných pľúc si povedzte "SUPER SI TO ZMÁKLA/ZMÁKOL". Na dnes už len zhrniem, čo to mám vlastne na sebe.



Minule som vám spomínala superkrátku návštevu ZARY. Tak toto je to spomínané sako. Nohavice sú ako je už u mňa zvykom z druhej ruky. Mám ich od Viky z Bloger Bazáru a sú to také tie mrkváče alebo ako sa im teraz krajšie hovorí MOM JEANS. Už sa ku mne aj hodia, keď som už tá mama, nie? Celý look je taký mega jednoduchý na prechádzku po meste. V mojom prípade na zakotvenie na ihrisku a hranie sa na zemi s deťmi. Majte krásny týždeň a vidíme sa ďalšiu stredu.