Hubárska sezóna v plnom prúde...

Wednesday, September 25, 2019

Krásne ránko priatelia. Sľúbila som veselší článok, tak nech sa páči. Tento a budúci týždeň ešte pôjdu von relatívne letné looky a vzhľadom na to, že predvčerom už oficiálne zečala jeseň, tak to snáď spolu ešte zvládneme. Babina zavára huby, za čo jej najmä v zimnom období budeme nohy bozkávať. Nie je nič lepšie ako sa večer, keď detiská zaspia, vkradnúť do špajzy a vytiahnuť si ku chlebu s masťou a cibuľou pohár húb a kyslých uhoriek. Už teraz si na ne robím chúťky. A keďže baby je skvelá hubárka, tak sme si mohli snáď každý večer dopriať hrianku s dusenými hubami, hubové noky či rizoto. Varenie zo sezónnych darov prírody je mega. TAKŽE BABINA ĎAKUJEME. Našlapala v tom lese kilometre a ona si snáď myslí, že túto jej záľubu nechápeme, ale my chápeme. Každý máme to svoje a je to tak v poriadku a ešte keď je jej záľuba taká chutná, no nepodpor ju v tom. Ja som na huby chodila tiež rada, ale aktuálne to nie je úplne reálne. Prečo?


Lesíkom za pevným zadkom

Nuž skúsili sme si s deťmi výstup na nejaký kopček s výhľadom na Bardejov, že si niečo opečieme, prejdeme sa po lese a bude nám hej. Tak sa pýtam, či pre Beky berieme kočík alebo radčej nosič. Vraj radšej nosič, ale bude to prechádzka po lesnom chodníčku. Tak som si teda miesto trekových topánok dala tenisky, veď chodníček povedali. Reb som si dala na seba, reku, dá si mlieko a pospí si. Máme vyhraté. Už keď sme prišli pod kopček, tak som sa spýtala, či taký strmáčik ide až hore, ale môj drahý muž ma ubezpečil, že to je iba kúsoček a potom už to bude pohodička. Tak prosím, keď vám niekedy môj muž bude niečo podobné hovoriť, tak si zbalte mačky a trekingovú výstroj. Lebo ten briežok bol iba začiatok. Ja som sa v najočkách škriabala s 8 a pol kilovým závažím na bruchu hore dákym rozkošným lesom, nevidiac si pod nohy v pol metrovom lístí a modlila sa, aby sme prežili aj cestu dolu zatiaľ čo princezná si celú dobu spokojne žvachlala cicu. Zachariáš tento výstup zdolal z časti po svojich, ale v zásade platí, že on sa vyniesol tatíkovi na pleciach. Možno aj preto môjmu drahému tak pekne odstávajú uši, aby sa naše deti mali za čo chytiť. Prešli sme niečo málo cez 4,5km a trvalo nám to hodinku a trištvrte a poviem vám, že tam žiaden chodníček nebol. Bola tam cesta vyjazdená traktorom, čo zváža dole drevo a teda, keby ideme po nej tak tým lesom presvištíme na mojom pozadí. Ten strmák by tie moje najky na beh nedali. To neubrzdíš, to je život. Zaky zarobil jednu či dve modriny po tom ako sa šmykol na kamienkoch, zjedeli sme fakt všetko, čo sme si tam vyniesli, našli jeden dubák, založili aj zahasili ohník. Celá prechádzka aj so zástavkou trvala 4 hodinky, prekonali sme 621 výškových metrov a svalovicu mám ešte aj dnes a to chodím trošku behávať - rozumej 3-4 x týždenne. Asi by som mala zvážiť behanie s Reb na krku, nech potom nefrflem. 


Mix printov a chudé brušiská


Ale dobre bolo, babina sa nám stratila, našli sme ju na konci výpravy pri aute s plným košom hríbov. Rozmýšlam, či sa stratila naozaj alebo iba na oko. No a čo sa toho môjho aktuálneho looku týka, tak nohavice mám ešte z Prahy, keď sme si skočili pozrieť Eda na Letňany. Sú super, ale treba mi do nich užší pás, verím, že pri aktuálnom behacom nasadení mi padnú budúci rok ako uliate.Crop top nosím stále, lebo je kojo friendly a podľa mňa mi ladí ku všetkému. Birkeny sú moja druhá koža a kabelku som si vyrobila sama. Je to vlastne tá prvotina, ktorá sa ale dokončila ako druhá, keďže som si ju pred roadtripom zabudla v Bratislave u mamky. Raz darmo pri deťoch mi isté veci unikajú. Aj by som povedala, že jemne hlúpnem, ale takú reklamu materskej predsa nemôžem spraviť. Majte sa krásne a pokojne sa zabávajte na týchto našich milých storkách.



Inak tieto fotky sú už asi mesiac staré a ja vďaka nim vidím pokroky toho môjho behacieho koníčka. Napriek tomu, že sa nevážim, tak vidím úplne jasne, kde sa pomaly odtápa z toho môjho tukového záchranného pásu. Odporúčam, lebo je to skvelý relax medzi varením a ukladaním hračiek a okakaných plienok.

You Might Also Like

2 komentárov

  1. ja sa teším, keď o rok zájdeme konečne na huby aj my :) ako tehotná som tento rok neprovokovala šťastie s kliešťami :D

    WHEN PIGS FLY

    ReplyDelete
    Replies
    1. ..u nás mali kliešte všetci okrem mňa a to ani do lesa po ne nemuseli chodiť :D ..ale samozrejme chápem, v tehotenstve si treba dávať pozor

      Delete

Like me on Facebook

My favorite

My favorite