Pozitívne naladení zostaneme doma...

Friday, October 23, 2020

 Ahojte kamoši! To ale začínam zhurta, čo? Pozitívne naladení, keď nás chcú zavrieť doma? Pozitívne naladení, keď nás chcú hromadne testovať? Pozitívne naladení, keď ľudia prichádzajú o prácu? Poviem vám, že sa mi to vôbec nepíše ľahko, ale veď keď sa nad tým zamyslíme, tak čo iné nám vlastne zostáva? Iba hľadať v každom novom podpásovom opatrení niečo dobré a pozerať sa na všetko s trochou humoru a niekedy aj porozumenia. Veď koniec koncov chceme chrániť svojich najbližších a tiež najzraniteľnejších. Takže za mňa - rúška na nos a s úsmevom dnes ešte vybaviť všetko, čo treba, lebo od zajtra všetci pečú doma kváskové chleby, možno sa to už aj ja naučím, ale vlastne skôr nie. Poviem vám prečo.

Príbeh o dvoch buchtách

Ha. Sa stavím, že ste si mysleli, že vám tu pôjdem písať o nejakých babách . Ale kdeže. Dnes som sa z dlhej chvíle pustila do domácich parených buchiet. Lebo veď ja mám domáci slivkový džem, ktorý som si ešte v lete uvarila, a tak predsa zvládnem kysnuté cesto. Akože takto - zvládnem ako zvládnem.  Buchty sú, boli aj budú. Ale ja ich už robiť nebudem. 


Po prvé. 
Recept na buchty zo 400ml mlieka a pol kila múky je na buchty pre armádu. My ich budeme jesť asi celý víkend. 
Po druhé. 
Jedna moja buchta by nakŕmila 4-člennú rodinu, nekecám. Nejak sa záhadne znásobil jej rozmer. Tak sme dali jednu babke, chudák môj muž zjedol dve a už asi ani večerať nemusí. My s Rebs sme zjedli 1 dokopy. 
Po tretie.
Predstava lepenia buchiet bola na míle ďaleko od reality. Prvé kolo ešte išlo ako tak, ale tie ďalšie to bolo horšie a horšie. Džem vytekal kade tade, aspoň nutela to ustála. Nuž a samotné parenie bola groteska. Prilepili sa mi fešandy. To už prišiel môj manžel ako rytier na bielom koni a poradil mi dať pod ne papier na pečenie. On u nás robí kysnuté cestá normálne. Ja ako vidíte nie. 


Spočítané summa summarum - kváskový chleba nebude challange pre mňa. Ale vy, vy si to pokojne strihnite. Ja zostanem pri klasike z potravín. Alebo prestanem jesť chlieb, keď bude najhoršie. Tak snáď som vás trošku pobavila na svojej šikovnosti. Pokojne mi píšte ako vám to ide, ako robíte parené buchty každý týždeň a kváskový chlebík každý druhý deň. Ja sa nepohnevám. Možno vás unfollownem na instagrame, ale skôr nie.

Príbeh o podlepených topánkach

Nuž a teraz trošku k tej móde, veď koniec koncov stále sa pasujem za FASHION blogerku. Mám krásnu spoluprácu s CCC Shoes&Bags už nejaký ten piatok. Nuž a teraz som si prvý raz požičala topánky na fotenie. Mala som presnú predstavu aké si prosím a presne také som aj vďaka značke Jenny Fairy našla. Nuž ale požičané topánky prinášajú aj rôzne patálie, keďže sa topánky nemôžu zničiť, tak som ich podlepila a rovno 2x, veď chcem mať istotu predsa. Topánkam sa nič nestalo, len sem tam ušla vysačka do záberu a kde tu pri bystrom očku zahliadnete aj to moje umné podlepenie, tak so mnou majte strpenie, ja sa to naozaj naučím robiť ako profík a vy milé moje spolublogeríny mi pokojne poraďte ako to robíte vy. Nechám sa poučiť. 


Koniec príbehov - nosím našich

Ak vás brutálne zaujíma odkiaľ mám blúzku, lebo takú ste v HMku nevideli a čítate tento článok až sem v snahe zistiť o nej viac, tak voilá. Blúzku mám lokálnu. Je na moje želanie a nechala som Patrika, aby ju poňal po svojom. Vybrali sme farbu a matroš a za týždeň bola táto kráska na svete. Je teda lokálnej značky HAAZ a som do nej. Nohavice sú tiež naše. Už ste ich na mne mohli vidieť X krát a sú od Petry Weingart. Kabát mám od kamky, už ste ho tiež videli a ešte ho uvidíte. Jedine teda, že by som brutálne pribrala, lebo to by som ho mohla nosiť iba prehodený cez ramienka. Takže tak.
 

Pekný víkend majte. Zajtra ráno sa usmejte na seba v zrkadle a povedzte si, že to dáte, aj keď sa vám zrušili vaše plány. Sme v tom všetci rovnako.

Vaša Romi.

You Might Also Like

0 komentárov