Menorka s deťmi 2 - výlet na pláž CALA PILAR

Saturday, February 26, 2022

Ahojte priatelia, to sa ešte písal rok 2021 a o vojne Ruska s Ukrajinou sa nám ani nesnívalo a ja som vám sľúbila pokračovanie článku o miestach, ktoré sa oplatí na Menorke s deťmi vidieť. Nuž a teraz si možno poviete prečo to teraz vyťahujem? Mňa vám moji milí práve nakopla táto sureálna situácia. Písanie mi vždy prinášalo pocit upokojenia, tak kedy inokedy sa upokojiť ako na prahu katastrofy, ktorou hrozba Ruska určite je. Cestovanie je moja powerbanka, a preto sa teraz aspoň takto virtuálne prenesiem v čase späť, keď jediný náš problém bol COVID, aká irónia, že? Teraz mi to príde ako v zlom filme, pretože som naivne verila, že v 21.storočí nebudeme musieť deťom vysvetlovať, čo je to vojna, aké druhy utečencov poznáme a ako môžu aj oni s nami pomôcť ľuďom, ktorí musia utekať z vlastnej krajiny a vlastných domovov. Teraz na chvíľku uniknem niekam, kde sme nič podobné neprežívali a vám dám možnosť uniknúť so mnou, tak nech sa páči.

Cala del Pilar

Cala Pilar- červená pláž pre odvážnych 

Keď si teraz túto pláž hodíte do googlu, nájde vám kopec krásnych fotiek malebnej zátoky s červeným pieskom a nádherne modrou vodou, dozviete sa tiež, že z parkoviska k nej vedie cestička - taká 20 minútová prechádzka

A teraz vám poviem moju verziu - usaďte sa pohodlne. K parkovisku sa dostanete po takej skoro poľnej ceste, miestami som mala pocit, že nám niekde urve podvozok, ale auto z požičovne to dalo. Nepýtam sa radšej, čo by sme robili keby išlo oproti iné auto, pretože priatelia táto cesta je jednoznačne iba pre jedno vozidlo. tak, či onak sme nakoniec na parkovisko dorazili a pokiaľ si dobre pamätám, tak bolo čosi pred piatou. Internety tvrdili, že cesta nám zaberie 20 minút, tak som si predstavila, že pól hoďka tam, pól späť a na hodinku sa omočíme, takže o 8mej sme na hoteli. Spočítané a odhlasované celou posádkou sme sa vybrali z parkingu k lesíku. Tam nás už čakala informačná tabuľka podľa ktorej je pláž 45 minút cesty. Cesta k pláži je dlhá takmer 2km. Prepočítavam a vravím si, že 30 minút navyše nás nezabije. Veď deti mali cez deň zmrzku a okúpať sa v mori nám padne pred spánkom vhod, tak šlapeme do briežku. Cestou stretávame skupinku anglických turistov a moja otázka smeruje k potvrdeniu, že cesta naozaj nebude iba 20 minútová. Konečne si vyšlapeme hore, je to krásna prechádzka, okolo samé strawberry trees, borovice a kadečo ďalšie, čo vôbec nepoznám, ale nebojte, nájdete tu aj informačné tabule o vegetácii.  Pod nohami sa presýpa jemne načervenaný piesok - idylka s nosičom s Ruru a Zaky s Rebs si dávajú preteky. Rovinka sa začína jemne zvažovať smerom nadol, konáre stromov prepletené pomedzi piesok a hlinu vytvárajú krásnu dvojku pre nehodu detí počas ich krkolomného behu. Na zranenie nečakáme dlho. Och, ako sa preklínam za tie decké cyklo nohavice, mať tak dlhé legínky, ušetrím si kopec nervov, dieťa rozbité koleno a tatino závažie na celú cestu tam aj späť. Ale to by sme neboli my, keby sme si neskomplikovali, čo sa dá. Ako dobre, že všade trepem tie lízatká z hroznového cukru z DMky. Zachariáš odoláva únave, občas nadnesie, že život nie je fér, pretože obe sestry sa nesú a on musí ísť po svojich, ale palica do ruky zmení každú turistiku na krajinu zázrakov a objaviteľ je už v predu. Po 30 minútach buď začínam vidieť fatamorgánu, alebo sa konečne blížime k moru? Les sa mení na skaliská a v diaľke sa naozaj črtá more. Nemusíte sa báť, že by ste sa stratili, po ceste stretnete aj cedule s navigačnými infoškami.

Cestou k moru s Rebs
Tatino záchranár
Zostup k moru po skalách

Teraz už iba zliezť po skalách pol kilometra a privíta nás čarokrásna zátoka a asi ďalší traja ľudia, ktorý si takto podvečer vychutnávajú atmosféru tohto nádherného miesta. K atmoške samozrejme pomáha aj tráva, najmä teda domorodcom, nám musí stačiť, že sme sa nevzdali a s tromi deťmi sme sa docapkali až k vode. Tu nás najskôr vyfacká TRAMUNTANA wind - čo je vlastne severný vietor, ktorý si teda celkom určite všimnete a ak nie, tak si určite všimnete tie ohromné vlny, ktoré sa plieskajú o pobrežie, takže si v závere, tak maximálne namočíte členky, ale do tej vody vás zrejme nikto nedostane ani za nič, pokiaľ ste si zrovna pod pazuchou nedosniesli surf. Sadáme si teda na vyplavený konár a užívame tú nádheru, Rebs si užíva rozfaklené koleno a Zaky asi ide už len na výpary a lieta po pláži, do mora hádže čo nájde a tak trochu vedie vojnu s veternými mlynmi. Je to krásny pohľad, ja len rozmýšľam, ako bude šlapať naspäť po tých skalách o 7mej večer po celodennom výletovaní. O tom, čo spraví morská voda s jeho blikajúcimi teniskami z tureckého Grand Bazaru radšej nepremýšľam, lebo bude zle nedobre. To prečo nefungujú totiž tak ľahko nevysvetlím. A ak si kladiete otázku ako vyperieme z bielych tenisiek ten červený piesok, tak tu sa už len pousmejem. Okrem Rebs sme boli všetci v bielych teniskách. 

Zátoka s plážou - Cala del Pilar
Tramuntana wind 

Cesta k autu prebieha podľa očakávaní, Rebs sa nesie, Ruru sa nesie, ja by som sa tiež radšej niesla a Zaky prednáša monológ o tom, ako by sa tiež rád niesol. Spievame si, aby nám cesta ľahšie odsýpala. Keď nakoniec prídeme k autu, tak sme šťastní - prešťastní, čaká nás drncajúca cesta od parkingu, ale už isto nikoho nestretneme v protismere, veď kto by šiel na pláž v noci, ja dúfam, že nás nič neprekvapí, deti zaspia v aute a teda poviem vám, že som mega happy, že sme sa na tú pláž pozreli už večer. Ráno totiž s pokojným srdcom zoberieme všetkých na pláž Son Bou, ktorá má parking 50 metrov od pláže, reštiku a wcko po ruke. Mám rada takéto výzvy s deťmi, ale na druhý deň sa potrebujem už aj vyvaliť a okúpať. Keď to zhrniem, tak pláží, ku ktorým sa musíte pre-hikeovať je tu neúrekom a aj takých komerčnejších, určite si tu vyberie každý tú svoju, tak choďte a objavujte, lebo nič nie je krajšie ako prísť niekam po vlastných, kde mu je odmenou nádherná príroda.

Zachariáš vládca mora
Mamča chcela odfotiť kimono šaty..hahaha
Rebs - malá veľká hrdinka


You Might Also Like

0 komentárov

Like me on Facebook

My favorite

My favorite