Začiatky bývajú ťažké

Čaute kamoši! Dali sme si skúšobný nástrel nášho roku na dedine. Ale kecám samozrejme, keďže sme boli na Silvestra v Ždiari a to je len na skok od babičky, ktorá z nás už čoskoro zošedivie, pretože k nej presťahujeme 2i byt do jednej izby a budeme jej okupovať dom s 2mi mini deťmi. Spolu s nami prišla na východ spúšť a to nielen v podobe kopy blbostí a oblečenia, ale aj snehová. Pôvodne som vám chcela ako prvý outfit look dať iný, ale tento je neskutočne tématický. Je nafotený u babky na dvore a s lopatou v ruke, pretože inak by ste mi nevideli topánky. Verte mi, aj také fotky boli. S lopatou v ruke ma už fotil aj sused, vďaka ktorému som sa ocitla na FB asi do minúty. Veď uznajte, dievča z Bratislavy, v teplákoch a s lopatou v ruke. Tak teda teraz už nahodená jak lusk, ale s tou istou lopatou sa k vám prihováram.

Čo sa stane s blogom?

Pred koncom roka som rozmýšľala ako budem pre pána kráľa len blogovať z dediny, kde bude základ môjho šatníka tvoriť tričko, tepláky a bagandže a kde je toľko fotogenických miest ako v púšti. Najmä ak si idem najmä streetstajl a tu je toho streetu toľko, že neviem kde sa skôr postaviť. Tak si moji milí budete musieť zvykať na zátišia s kravami, drevom a lúkami. Veľa lúk bude. Na druhej strane je to pre mňa výzva a uvidíme, čo všetko nám prinesie. Rozhodne sa nechystám blogovanie odložiť na klinec, veď tento blog je okrem inšpirácie aj čosi ako moja časová kapsula, kde si odkladám svoje memoáre. A ak si myslíte, že sa tu Blaváčka bude nudiť, tak ste na omyle. Ja si to užijem naplno.

Úskalia sťahovania

Samozrejme každé sťahovanie so sebou prináša prekvapenia. Presne takto sme prekvapili babku, keď sa na Troch Kráľov miesto oddychu vynášali staré skrine z izby. Ja som neni rozmaznaná a pokojne by som žila aj so starými skriňami, ak by boli funkčné, ale nie som vitrínkový typ a nemala by som ich ako využiť, aj keď kabelkám by sa to zrejme páčilo. V každom prípade, skrine išli papá na veľký kresťanský sviatok, snáď nám to susedia odpustia a ak nie, babička sa za nás bola ráno pomodliť. Na druhý deň sa už škrabala farba zo stien a aktuálne to tu vyzerá ako na stavenisku. Budú sa ešte brúsiť drevené parkety, dávať stierky a maľovať steny. Skrine sme objednali v prvom obchode, posteľ je vybratá a potom sa tie haldy vriec a krabíc budú môcť konečne spratať z babičkinej izby, chodby, obývačky aj verandy. Aleluja. O zábavu máme teda naozaj postarané a ja ďakujem baby, že to s nami zvláda a lamentuje iba troška. Aj keď by veru mohla aj viac. Ale ona nás ľúbi ako kone a je hrdinka.


Tak sa tešte na ďalšie články z dediny a držte babine palce. Môj outfit tvorí set zo Shein, na ktorom sme otestovali, či sem trafí kuriér a prekvapivo trafil. Kúpite ho TU, ak sa vám páči. Ja mám veľkosť M pri mojej výške 164cm. Vyššej babe by už asi boli krátke nohavice. Tak si myslím, ale nerobím to často, tak sa môžem aj mýliť. Kabát je môj starý maco a boty sú jediné, čo som lokalizovala v halde krabíc, tak budú asi v každom outfite až do jari. Hahaha. Mám vás rada priatelia, každého jedného, ktorý si dá tu námahu a klikne na blog, aby si to tu prečítal. Majte peknú stredu. Vaša oddýchnutá Romi.