Ahojte priatelia. Tento článok je z kategórie už som predýchala a snáď to objektívne zhodnotím. Naša púť po lekároch a nemocniciach začala 10. apríla a pre mňa to už navždy budú druhé Rebine narodeniny. Dostala svoj prvý záchvat a úprimne? Odvtedy sme už pochodili nemocnice skoro po celom Slovensku. Dostali sme rôzne správy a nuž ťažko sa mi hodnotí, kto mal kedy pravdu. Pravda je totiž taká, že mozog sa vyvíja a možno v danom čase, keď sa to či ono vyšetrenie Reb robilo, bol výsledok naozaj taký, ako nám ho popísali lekári. V Košiciach sme strávili týždeň, každý mal pocit, že sme sa na neurologické oddelenie prišli iba rekreovať, lebo Reb vyzerala ako zdravé dieťa. V máji sme u spádovej neurologičky v ambulancii už dostali správu, že Reb má nález na oboch hemisférach a chcela nasadiť liečbu. My sme ako viete celý jún cestovali, takže liečba ostala odložená, kým sa nezopakuje ďalší záchvat. Po dovolenke ešte v júni sme skočili na neurológiu v Bratislave, výsledky boli čisté a tým pádom žiadnu liečbu nebolo treba. Kontrola v Košiciach v júli s rovnakým výsledkom, máme zdravé dieťa, netreba žiadne lieky. Samozrejme ak sa nič neudeje. Mali sme lieky na prvú pomoc, s tými sme totiž aj cestovali. Nie sme blázni a v živote by som Reb ani Zakyho nevystavila zbytočnému nebezpečiu. August úplne bez problémov a potom prišiel september a my sme sa vrátili z chaty a rovno sme večer skončili v Bardejove.
